V našej sérií rozhovorov prišlo opäť na nežnejšie pohlavie. Dnes vám predstavíme dievča pomere nenápadné, ktoré toľko ľudí z našej malej rodiny nepozná, ale každý kto ju videl hrať si ju zapamätá na pekne dlho! Vážení, dnes sa čo to dozviete o Romane Kucejovej! 

Na úvod prekvapivé otázky: Odkiaľ si? Kde študuješ? Ako si sa dostala k florbalu a do LIDA? 

Som pravá Bratislavčanka študujúca na Ekonomickej univerzite na Fakulte medzinárodných vzťahov. Úspešne som sa zapísala do druhého ročníka. V tomto odbore je výhodou to, že sa môžem učiť rôzne jazyky; okrem angliny a nemčiny som sa dala na arabčinu a v tomto roku aj španielčinu. Aby som to vyvážila, hľadala som možnosti pravidelného pohybu. Dlho som hľadať nemusela, Mária Brezániová (moja skoro suseda) hrávala práve za obnovené ŠK Lido. Išla som s ňou raz na tréning a páčilo sa mi.

Medzi babami patríš k služobne najstarším, keď si  už pred niekoľkými rokmi hrala za Šupolienky (predchádzajúci tím žien, pozn. red.). Potom sa rozpadli a so ženským florbalom u nás nastal útlm. Hrala si florbal niekde inde? Ako si to brala?

Bolo mi ľúto, že náš tím sa rozpúšťa. Na druhej stane sme to však pre nízky počet hráčok nevládali ťahať, a tak rozpad bol pre danú situáciu pochopiteľný. Rok potom som sa športu venovala len kde-tu. Keďže mi to chýbalo, nasledujúce leto som navštívila ženský florbalový tím Hurikán a párkrát som si s nimi zatrénovala. Nebolo to však to "pravé orechové" a po čase som to pustila k vode. Asi 3 mesiace na to som sa dozvedela o "novom Lide" a hneď som to išla vyskúšať.

Pred florbalom si hrala hádzanú. Prečo si s ňou skončila?

S hádzanou som prežila krásnych 7 rokov. Na prelomu staršieho dorastu a žien už išlo do tuhého, naberalo to profesionálny spád. Okrem toho sa nám menili tréneri a takisto kolektív. V istom štádiu zmeny som nadobudla pocit, že je čas to ukončiť, a tak som sa po toľkých rokoch na jeden rok prestala aktívne venovať akémukoľvek športu.

V tíme určite patríš medzi najproduktívnejšie hráčky, aj keď nemáte vedené štatistiky. S kým máš najlepšiu chémiu?

Minulú sezónu sme tvorili útočnú partiu spolu s Majkou Brezkou a Zuzkou Šišmiš. Veľa sme spolu hrávali. Tento rok je to o inom, zostava sa menila a ešte sa len rysuje potenciálna 5-ka. Ale s každou hráčkou v tíme sa dá hrať výborne ak sa o to snažia obe strany, treba si pomôcť, zakričať, nahrávať :)

Máte za sebou už aj prvé kolo v Šturák Aréne, v ktorom ste získali 3 body. Prvý zápas remíza, druhý zápas tesná výhra, o ktorú si sa pričinila v závere, keď si zavŕšila svoj výborný výkon dvomi gólmi a otočila tak zápas z 5:6 na 7:6. Ako hodnotíš sobotu? 

Naše prvé zápasy v sobotu boli veľmi zaujímavé. Scenár ráno i pobede bol ten istý. V prvej tretine sme si vybojovali náskok, v druhej sme totálne pustili tempo a hrali sme akoby zo zotrvačnosti. V tretej sme sa potrápili a doťahovali sa na súpera. V prvom rade ma tešia mnohé pekné momenty zápasu. Bol hneď cítiť pokrok od minulej sezóny, opäť sme sa vďaka Maťovi a jeho tréningom posunuli dopredu. Či vyhráme alebo prehráme, stále sme v tom všetci spolu, preto sa nesústredím na to či som dala góla, ale viac mi záleží na celkových pocitoch z hry. 3 body sú výborná bilancia a z chýb sa môžme do budúcna poučiť. :)

Z istého zdroja vieme, že si bola v tábore spolu s Majkou Môťovskou a Katkou Karáskovou a mala si istú výzvu, či  dokážeš niečo zjesť. Podelíš sa s nami o čo išlo? =)

Výzva ako výzva. V tom nahecovaní som veľmi nerozmýšľala a pre "dobro tímu" aby sme mohli pokračovať som lúčneho koníka zjedla bez väčších prekážok. Je vidieť, že mám tímového a súťaživého ducha ;-)

Mimo florbalu máš prinajmenšom milión ďalších aktivít (škola, dobrovoľnícke aktivity, tábory, hudba,...). Máš časovrat ako Hermiona Grangerová, že to dokážeš všetko stíhať?

Moja flegmaticko-sangvinická povaha to perfektne zvláda. Na jednej strane sa z mnohých vecí zbytočne nestresujem a dokážem ich (ak treba) hodiť za hlavu. Na strane druhej, ak ide do tuhého, viem si dôležité veci ustrážiť a pracovať na 100%. Podobne táto logika funguje u mňa všade. Trému pred zápasom zvyčajne nemám, bavím sa hrou a ak prehrávame, neopúšťam sa preto, naopak, dokážem z toho ťažiť. Záleží, aký mám deň. :D

Rozhovor sprostredkoval: Pavol Veninger