V dnešnom rozhovore sa pozrieme na trénerskú prácu ďalšieho z trénerov pri doraste a juniorke v poslednej sezóne. O svoje pocity sa s nami podelil Patrik Paulikovič a ako všetci už Patresa poznáme, pôjde o zaujímavé čítanie. Preto sa pohodlne usaďte a vychutnajte si sezónu slovami trojnásobného majstra Slovenska vo florbale.

Ahoj Paťo, ty ako dlhoročná stálica v slovenskej florbalovej extralige si tento rok postúpil vo svojej florbalovej kariére a začal si pracovať s mládežou v Lide. Aké si mal pocity pred začiatkom sezóny z novej príležitosti?

No mal som pomerne zmiešané pocity, nevedel som vôbec čo od toho očakávať. Avšak už určitú skúsenosť zo sledovania zápasov zo striedačky mám. Buď keď som bol slabý a nemal som výkonnosť byť v základe, alebo keď som bol zranený. No určite som z tejto trénerskej práce nemal strach, lebo strach a peniaze som nikdy nemal.

Na tréningoch a zápasoch ste sa stretávali spolu s Danielom Maňkošom a Jozefom Vnukom. Boli nejaké ciele, ktoré si dúfal, že sa vám podarí naplniť?

Spolupráca s Máňom a s pánom Vnukom bola podľa môjho názoru výborná. S Danom sme si vedeli rozdeliť čas v rámci tréningov a Dodo nám to manažoval a dával do toho svoj pedagogický pohľad na jednotlivé florbalové a hlavne neflorbalové aspekty, s ktorými sa stretáva každý klub. Ďakujem im za túto spoluprácu a snáď ešte budeme mať tú česť niekedy. U mňa to nie je príliš o cieľoch, ja to robím preto lebo ma to baví a tento šport milujem. Ciele nech si dávajú hráči. Filozofiou klubu je vychovávať dobrých ľudí a dobrých športovcov, takže aspoň takýto skromný cieľ sme sa snažili napĺňať.

Na starosti ste mali kategórie dorastu a juniorov. Ako si vnímal rozvoj zverencov počas sezóny a ich výkony počas zápasov?

Ja som mal prioritne na starosti dorast a musím konštatovať, že neviem o hráčovi ktorý by sa za túto sezónu nezlepšil po florbalovej a osobnostnej stránke. Základom fungovania tréningového procesu bolo to, že som mal celú sezónu k dispozícii stabilnú dvojicu brankárov a preto som mohol zakaždým pripraviť plnohodnotný tréning. Výsledková krivka výkonnosti poukazuje že sa hráči asi zlepšovali behom sezóny. Na zápasoch ma prekvapili tým, že si nepripúšťali nijaký tlak a pôsobili psychicky veľmi odolne. Ako kolektív pôsobili súdržne, slušne a voči klubu reprezentatívne.

Bol nejaký aspekt hry na ktorom si si dal špeciálne záležať a na druhú stranu bola situácia v ktorej ťa naši mladí hráči prekvapili?

No začal by som asi negatívami. Zarážalo ma ako môžu byť medzi jednotlivými hráčmi jednej vekovej kategórie také obrovské rozdiely v kondičnej pripravenosti, v sile, v obratnosti, v štarte na loptu, v práci s loptičkou a vo vizuálnom vnímaní hry. Mužstvo sa stáva úspešným až keď sa tieto rozdiely utrasú a minimalizujú, úplne nezmiznú nikdy. Takže k tej otázke by som odpovedal, že som si musel dať špeciálne záležať úplne na všetkom (netrénovali sme iba presilovku). Čo sa týka pozitív, tak bolo z chalanov badať odhodlanie a chuť sa posúvať vpred, pozitívny postoj ku všetkému aj na tréningoch aj na zápasoch. Pozitívom je aj to, že jednotliví hráči to nikdy nevzdali po nejakom tréningovom alebo zápasovom nezdare, čím si budujú hlbšiu lásku k tomuto športu a zároveň určité puto s týmto klubom. Taktiež dorastencom v ich progrese pomohol aj fakt že 2 tréningy v týždni mali spojené s juniormi, čím sa konfrontovali už s prakticky dospelými mužmi a boli nútení hrať rýchlejšie.

Počas sezóny ste zaznamenali tiež viacero príchodov. Zapasovali chalani do kabíny?

Toto bol jeden z kľúčových atribútov nárastu kvality. Sezónu sme začínali prakticky s ôsmimi hráčmi a kefou 0:15 v prvom kole, avšak postupne sa káder rozširoval a začala vznikať reálna konkurencia - vec o ktorej v Lide v tejto kategórii nikto predtým nepočul. Ako tréner som už musel ku koncu sezóny riešiť aj to koho na zápas nenominujem. Vďaka šírke kádra sme už dokázali uhrať slušné výsledky aj s florbalovo lepšími mužstvami a hráči sa nakoniec po sezóne dočkali aj bronzových medailí, keďže na zväze rozhodli, že poradie ponechajú podľa aktuálnej tabuľky.

Juniori v sezóne v ktorej obhajovali triumf vypadli už v prvom kole vyraďovacej časti. Ako hodnotíš tento výsledok?

Myslím že v tejto kategórii prišlo pred sezónou k určitej reorganizácii a chlapci hrali prvý krát čisto ako Juniori. Sezónny proces bol smerovaný k playoff druhej ligy mužov a taktiež k baráži o juniorskú extraligu. Vypadnutie proti Jánošíkovým Zbojníkom bolo pre mňa osobne sklamaním, pretože si myslím že sme boli florbalovo lepší vo všetkých troch zápasoch, ale chlapcom chýbali v porovnaní so súperom skúsenosti a väčší hlad po góloch. Druhého vrcholu sezóny pre túto kategóriu sme sa nedočkali, nakoľko baráž o Juniorskú extraligu sa neuskutočnila kvôli opatreniam spojeným s Covid-19.

Aký máš názor na možnosť hrať juniorskú extraligu?

Myslím že klub túto ponuku príjme a dá možnosť svojim juniorom okúsiť najkvalitnejšiu juniorskú súťaž na Slovensku. Sám som zvedavý aký to bude skok a rozdiel v porovnaní s druhou mužskou ligou, kde hrajú skúsení hráči hrajúci kvalitný kombinačný florbal s dobrou organizáciou hry. Naproti tomu Juniorská extraliga je súťaž vyžadujúca dobrú kondičnú pripravenosť hráčov a jednotlivci v tejto súťaži už majú veľmi dobre zakorenené florbalové prvky hry a oveľa lepšiu techniku. Ak bude mužstvo silné čo do šírky kádra a hráči budú mať za sebou dobrú letnú prípravu, tak túto súťaž bude Lido ako nováčik zvládať dobre.

A posledná otázka, čo by si odkázal chalanom do najbližších dní?

Ja mám na súčasnú situáciu asi iný pohľad ako ostatní, ja tvrdím: "Neseďte doma". Choď si zabehať, choď na korčule, choď na bicykel, choď na hory. Dajte rodičom pokoj aspoň chvíľu v týchto časoch :) . Predovšetkým vám ďakujem všetkým za sezónu, aj keď mohla byť ešte dlhšia a krajšia…. Snáď sa čoskoro uvidíme.

    Patresovi ďakujeme za rozhovor a ako ste sa dočítali, neseďte neustále doma. Ak sa dá, vybehnite von sa trochu prevetrať. Vyčistiť hlavu a prekrviť končatiny. Nezabúdajte však na ochranu rúškom a dezinfekčnými prostriedkami.

Autor: Ondrej Pagáč