S Palom Veningerom sme sa stali dobrými kamarátmi a snažíme sa tahať jeden druhého - Daniel Dobrovodský
Po krátkom neúspešnom štrajku, sme tu opäť v plnej poľnej a pokračujeme v predstavovaní hráčov ŠK Lido v plnej paráde. Ďalším pánom na holenie nie je nik iný, ako Dano Dobrovodský, jeden z brankárskej dvojičky chytajúcej za A-tím mužov.
Ako si sa dostal k florbalu a do Lida?
No florbal som začal hrávať už celkom dávno, v roku 2007 keď som mal 15 rokov na gymnáziu v rámci telesnej výchovy. So spolužiakmi sa nám to zapáčilo tak sa otvoril aj florbalový krúžok a začali sme chodiť po rôznych školských turnajoch. Ani som nerozmýšlal a hneď som sa postavil do brány, kam ma to ťahalo vlastne už od mala.Do Lida som mohol prísť už oveľa skôr, keď ma na jednom turnaji volal do klubu Anton Wilsch, keď vo mne možno videl nejaký ten talent :D Ale povedzme si otvorene, vtedy som bol ešte tak trochu lenivý :) Takže do Lida som prišiel až v 1. ročníku na vysokej škole v marci 2011. Predtým už v Lide hrávali moji mladší spolužiaci zo školy Oliver Berdis, Dano Dzuranyi, Jano Culik a spol., ale úplne ma presvedčil môj spolužiak z triedy Dodo Nemčovič, aby som prišiel na tréning a tak sa nejak začala moja cesta v Lide.
Tak určite. Ten zápas bol ked tak na to spomínam môj prvý celý odchytaný ligový zápas a prvý zápas v extralige za A-čko, ktorý som začínal od začiatku v bráne. Vtedy na mňa letelo zo 50 až 60 striel a takmer všetko na čo som siahol mi vyšlo alebo ma trafilo :) Vtedy som aj predviedol svoj životný save , kto videl asi si pamätá :D na čo sa stále dobre spomína. Doteraz sa mi v tej hale výborne chytá. No a najhorší :-/ Na to ašpirujú dva zápasy. V prvej sezóne za A-čko v Žiline proti Grasshoppersu. Do polky zápasu sme hrali vynikajúci zápas, neviem či bolo vtedy 2:2 alebo sme prehrávali 3:2, ale potom som dostal 4 góly za ani neviem, 3 minúty? Z toho 3 boli určite chytateľné. Vtedy som sa cítil fakt hrozne. Tuším sme dostali nakoniec 13. A druhý moment je dosť čerstvý, keď v poslednej sezóne sme hrali späť do extraligy a hrali sme na Hurikáne so Záhorskou Bystricou, kde sme potrebovali vyhrať a dotiahli sme z 2:6 na 6:6 a pri našom záverečnom tlaku som dostal 13 sekúnd pred koncom gól na 6:7. Najhoršie bolo, že nakoniec by nám na baráž stačil aj ten bod za remízu.
Tak určite. Tam išlo hlavne o to, zabaviť sa a pre nás bol ten turnaj taký zvláštny, lebo sme s odratými ušami postúpili zo skupiny, aby sem po nájazdoch vyhrali štvrťfinále. V semifinále sme potom porazili Marvel Team 2:1 gólom 3 sekundy pred koncom. A vo finále to bolo fajn zahrať si proti kamarátom a známym tváram, lebo to malo veľký náboj :) . Tak nájazdy lepšie chytá Palino, ale chcel som ich vyhrať takže to určite potešilo, aj keď mal som tam aj kus štastia.
Rozhovor sprostredkoval: Jozef Holíček