Pokračujeme v predstavovaní tvárí ŠK Lido, dne je to brankárka nášho ženského kolektívu Zora Papánková. O tom ako vidí svoje pôsobenie v našom tíme a o mnohom ďaľšom sme sa porozprávali v (relatívne) krátkom rozhovore.

Predstav sa naším čitateľom, kto si, odkiaľ pochádzaš a čo robíš.

Volám sa Zora Papánková, pochádzam z Bratislavy, som vyštudovaná geologička a bývalá doktorandka na Stavebnej fakulte STU a momentálne začínam posledný rok materskej dovolenky.

Si matka 2 detí, máš manžela a robotu, stíhaš popri všetkých povinnostiach obetovať voľný čas na florbal?

Deti mám 2, a od tohoto školského roku začala chodiť do škôlky už aj mladšia dcéra, vďaka čomu som sa mohla zamestnať, zatiaľ len na čiastočný úväzok, ako recepčná v nemenovanej nemeckej firme. Stíhať popri tom všetkom ešte tréningy veru nie je ľahké, ale našťastie ma v tomto mojom športovom snažení podporuje celá rodina, vrátane mojich rodičov, manželových rodičov a v neposlednom rade môj manžel. Nehovorím, že všetko ide vždy ľahko, ale postupom času sme si vytvorili celkom dobrý systém toho, kto kedy berie deti, kto kedy čo urobí a tak... ale je fakt, že už sa aj stalo, že môj syn musel so mnou na tréning, ale to je naštastie skôr výnimka, ako pravidlo a synovi sa samozrejme páčilo, len pre mňa bolo náročné sa sústrediť...
 

Ako si sa vlastne dostala k florbalu?

K florbalu ma dotiahla kolegyňa doktorandka v období, keď som už doktorandské štúdium prakticky končila, a keďže ma florbal hneď od začiatku začal veľmi baviť, už som neprestala, práve naopak, začala som si hľadať spôsob, ako hrávať viac, a hlavne sa  zlepšiť.

Hrala si od začiatku v bráne alebo si skúsila aj hru v poli?

V rámci doktorandského telocviku sme florbal hrávali vždy na posledného, to znamená, že všetci sme hrali v poli, ale vždy nakoniec niekto, kto mohol, alebo chcel, skončil v bráne, keď bolo treba brániť. Mne sa často stávalo, že som to bola ja, napriek tomu, že moja prvotná motivácia chodiť hrávať florbal, bolo to, že sa tam človek veľa nabehá. Aj som položartom hovorievala, že ja hrávam florbal nie na počet gólov, ale na spálené kalórie, takže vždy vyhrávam. Ale je fakt, že v obrane a bráne mi to vždy šlo lepšie, ako v útoku.

Pred príchodom do ŠK Lido si hrávala krátky čas za Dragons, opíš nám pôsobenie v tomto klube.
Do tímu Dragons "B" som sa dostala tak, že som niekde chcela začať hrávať častejšie, serióznejšie a chcela som chodievať na ozajstné tréningy, kde by som dokázala zlepšiť svoje hráčske kvality a vypracovať sa. Moje pôsobenie v tomto klube však nebolo veľmi úspešné, od začiatku bolo sprevádzané mnohými (aj zdravotnými) problémami a dalo by sa povedať, že moje pôsobenie v tomto klube nenaplnilo ani moje, ani trénerove predstavy. Takže som nakoniec skončila v inom klube, a v inej pozícii (ako brankárka).

Ako sa Ti páči novozložený ženský tím a aká vládne nálada v družstve a ako si spokojná v Lide celkovo s organizáciou a ľuďmi v tíme?
Podľa mňa na Lide sú úžasní práve ľudia, a toto platí ako o dievčatách, tak o chlapcoch a tento pocit som mala úplne od prvého momentu až doteraz. Mala som to šťastie začínať v ŠK Lido letnou prípravou, ktorá vyvrcholila letným sústredením, čo nás veľmi zblížilo nielen s dievčatami, ale aj s ostatnými Liďákmi. Mala som od začiatku pocit, že som všetkými akceptovaná a dostalo sa mi zo strany spoluhráčov, spoluhráčok a trenérov neuveriteľnej podpory a pomoci, keď bolo treba.

Prvý zápas proti ambicióznemu klubu FBK Kometa Smolník ste prehrali 3:10, ako si ty ako brankárka videla tento zápas?

Podľa výsledku to na prvý pohľad síce nevyzerá na nejaký veľký úspech, ale bol to náš prvý zápas, moj prvý zápas ako brankárky, a počiatočná nervozita a nedostatok skúseností sa určite u nás prejavili. Celkovo však môžem povedať, že sme zápas zvládli, až dokonca sme to nevzdávali, a bola to pre mňa aj pre hráčky veľmi cenná skúsenosť. Bola to aj pre nás príležitosť vidieť, čo nám na zápasoch ide a nejde, a na čom treba zapracovať. Len je škoda, že sme na túto dobrú hráčsku skúsenosť nemohli zápasovo nadviazať, pretože ďalšie 2 kolá, v ktorých sme mali hrať na domácej pôde, boli zrušené.

Teraz vás čaká náročný program, tri víkendy po sebe hráte druhú ligu, dokopy 6 zápasov. Tešíš sa alebo máš rešpekt pred súpermi a náročným programom?

Určite sa v tíme všetci veľmi tešíme, ale samozrejme sa ma chytá aj určitá nervozita, predviesť sa v bráne, po takej dlhej dobe. Ale zjavne nám neostáva nič iné, len na toto tempo nabehnúť, nervozitu rozchodiť, a snáď sa nám podarí naše súperky dostatočne potrápiť. Najbližšie kolá hráme v Likavke, vPrešove a až nakoniec v Bratislave, takže sa v dohľadnej dobe na nedostatok floorbalu a prebytok voľného času určite sťažovať nebudeme. Na druhej strane dúfam, že nám to pomôže sa herne zosúladiť a že sa nám bude dariť zlepšovať sa zápas od zápasu.

Ďakujeme za rozhovor a Zore ako aj celému ženskému tímu želáme veľa športového šťastia a utužovania kolektívu nielen v zápasoch!!