Počas posledného víkendu vstúpili do zápasovej časti sezóny aj naše nežnejšie polovičky. V sobotu hostili na domácej palubovke v Šturák aréne druhú polovicu prvého kola. Postupne si zmerali sily so súperom z neďalekých Malaciek a ďalekých Zalužíc. Na paškál si zhodnotenie zápasov vzal najzainteresovanejší človek, tréner Maťo Šťastný.

ŠK LIDO Women - 1.SC Malacky 5:5

V prvom otváracom zápase si zmerali sily s kvalitným týmom z Malaciek doplneným novými hráčkami. Do zápasu vchádzali Liďáčky oslabené absenciou niektorých hráčok najviac citeľnými v obrane, čím bola obtiažnosť debutu pre naše nové obránkyne umocnená. Zápas sa začal v kľudnom, oťukávacom tempe. Do 8. minúty sa hra viac menej rozbiehala. Ako prvé udreli hráčky Malaciek, čo však Lidožienky akokeby nakoplo a začali sa postupne osmeľovať aj ony, najmä v zakončení. V 12tej minute otvorila tohto sezónny účet Lida Zuzka Šišmišová, o 3 minúty na to po aktívnom napádaní už otočila skóre v prospech domácich Iva Bardoňová aby o ďalšie 3 minúty z ešte väčšej vzdialenosti prestrelila všetko v ceste peknou strelou Majka Brezániová. Objavenie strely ako účinného prvku na dosiahnutie gólu sa babám páčilo aj na začiatku druhej tretiny, Zuzka Šišmišová druhým gólom navyšovala na 4:1 opäť po peknej strele. Zápas vyzeral priaznivo v prospech domácich, no to že Malacky boli viac než kvalitným súperom dokázali behom 7 minút druhej tretiny, kedy dokázali otočiť 4mi gólmi a razom bol stav 5:4 v ich prospech. Hattrickom sa zaskvela a o obrat sa najviac zaslúžila Z. Páleníková, ktorú si naše dievčatá dokázali v priestore pred bránou postrážiť až po obrate skóre. Nováčikovská daň ale nakonec bola splatená a rovnaké situácie už boli počas hry ďalej riešené s väčším dôrazom. Našťastie sa prebudila aj obávaná strelkyňa Romča Kucejová a po peknej prihrávke od debutantky Dominiky Mariňákovej, ktorou dokázala zabiť dve muchy a prerušením útoku Malaciek založila protiútok prihrala Romči, ktorá už vedela kam lopta patrí a tak sa v 15 minúte 2. tretiny začínalo odznova. Do konca tretiny sa nič nebezpečné neudialo. V 3. tretine sa objavili momenty, ktoré zdvihlo niektorých z 15tich divákov zo sedadiel, objavili sa však na oboch stranách. Naše hráčky sa snažili v útoku niečo vymyslieť, v obrane pracovali na promptnejšej rozohrávke a dôraznejšom bránení a ak sa aj nejaká chyba urobila, v bráne hasila vždy celozápasová opora Szaky. A tak sa body zaslúžene delili. Dá sa povedať, že v domácom tíme zavládla po úvodnom zápase spokojnosť.

V druhom zápase sa dievčatám priplietli za súpera hráčky z ďalekého východu od Zemplína. Tréner mal po odsledovaní časti ich predošlého zápasu s Partizánskym na hráčky v predzápasovom príhovore v šatni 2 pripomienky. Do pozornosti im dával najmä hráčku s číslom 7, ktorá sa v prvom zápase prezentovala presnou strelou, rýchlymi rukami a šikovným pohybom. Druhou a pre náš team náročnejšou úlohou bolo neprispôsobiť sa trochu viac statickému štýlu obrannej hry nášho súpera, ale snažiť sa hru tvoriť. Začiatok zápasu bol výborný, behom 10 minút sa postupne do streleckej listiny zapísala Iva Bardoňová, po peknej akcii s Katkou Karáskovou Romča Kucejová a v presilovke nesklamala trénerovu dôveru Zuzka Andrejčáková, vsietila svoj premiérový gól a následovná radosť bola dosť veľkou odmenou nielen pre hráčku samotnú. Na 4:0 ihneď po buly zvyšovala Aďa Vranková a zápas sa zdal byť jasnou záležitosťou. Avšak predzápasové varovanie o hraní svojej hry v svojom tempe nebolo vyslyšané a tak sa hra začala spomalovať, že niekedy až oči boleli sťaby medika po skúškovom. Do konca prvej tretiny stihli Východňare znížiť 1 gólom a tak po prvej tretine svietilo na tabuli skóre 4:1. Cez prestávku tréner prízvukoval, že majú dievčatá ideálnu šancu si nacvičiť a vyskúšať veci z tréningu, ku ktorým sem tam aj dochádzalo. Hneď v 2. minúte 2. tretiny konečne prelomila celodennú streleckú smolu Katka Karásková a svojou vytrvalosťou a neoblomnou túžbou stretliť gól využila svoju 47. šancu v zápase na úpravu skóre na 5:1. Rozohrávka sa pomaly zlepšovala, šance na strelu sa vytvárali v hojnom počte no chýbalo tomu požadované tempo a dôraz. Hráčky mali k dispozícií množstvo presiloviek. Bezzubosť a vôľa niektorých hráčok vnúkla trénerovi nápad dať šancu aj ďalšej presilovkovej formácií, no ani tá nedokázala využiť ponúknuté minúty vo výhode. Tempo a kreativita v tvorení šancí postúpne klesala, čoho nenápadne využívali hráčky Zálužíc na vystrkovanie útočných rožkov a na postupné stiahnutie stavu na 5:3. Vlažná hra Lida pokračovala ďalej a keď sa v 15. minúte 3. tretiny zdalo že LIDO utrpí výhru, prišiel tzv. bod 0. Behom 47 sekúnd dokázali hráčky Zálužíc streliť 3 góly. Vo všetkých góloch mala prsty hráčka s číslom 7 Z. Laurinčíková, ktorá odchádzala zo zápasu so štatistikou 4+2. Dokonca nepomohol ani time-out na prerušenie a ukľudnenie hry po vyrovnaní a tak bol zrazu stav na tabuli 5:6 a typický „LIDOsyndróm“ bol diagnostikovaný. Tréner stiahol hru na 2 útoky, zvýšil hlas a snažil sa hráčky nabudiť k tomu, aby svoju laxnosť napravili v posledných 4 minútach zápasu, ktoré ponúkali dosť času hoc aj na opätovný obrat skóre. V tvárach hráčok bolo však vidieť skôr únavu, hnev, sklamanie a v máloktorej výraz viery, že zápas sa dá otočiť. LIDOženy ale nazbierali posledné sily, zvýšili tempo na svoju úroveň a odmenou bola presilová hra, ktorá však po rovnakom faule tej istej hráčky v zápase vyústila do 5minútového trestu a dievčatá teda mali výhodu presilovej hry dokonca zápasu. Či už šťastie, umenie, alebo osud zariadili skoro identické 2 góly z hokejky Romči Kucejovej počas ponúknutej výhody je otázne, ale isté je, že to potrebné tempo a dôraz boli dosiahnuteľné. Podobný záver sa nemusí podariť v každom zápase, a preto si ten šťastný koniec treba užiť z hľadiska výsledku, no z hľadiska predvedenej hry by bolo skôr užitočné, aby si každá hráčka a najlepšie všetky spolu ako team aj s trénerom vstúpili do najhlbšej časti svedomia a zistili, či do zápasu dali naozaj všetko, čo je v nich a podľa zistenia pristúpili k ďalším tréningom a zápasom. Pozitívom bolo prvých 10 minút a pozviechanie síl na obrat v posledných 4 minútach. A to, či zdanlivé negatívum toho čo sa dialo medzitým sa bude dať obrátiť neskôr v prospech teamu, záleží len a len na ňom.